
Sakura padala a ja som rychlo odbehol ,aby som ju chytil . Chytil som ju a vyskytol sa mi pohlad na dievca , ktore nemalo skoro na sebe nic. Ked ma zbadala, tak sa rychlo odtiahla.
,, Kto si?" spytala sa ma so strachom v ociach.
,, Co ? to som predsa ja, Sakura. Sasuke." povedal som jej a pomaly sa k nej blizil.
,, Nepreblizuj sa!" mala strach a bala sa ma.
,, Ja to nic nespravim , Sakura, no tak , to uz nie je vtipne, nechaj uz toho , ano?"
,, Povedala som ti ,aby si sa nepriblizil!" kricala ako zmyslozbavena a chcela utiect ,ale som ju chytil vcas a objal . Moj boze, ona stratila pamat? Sepkal som jej do ucha , ze som priatel, ze jej neublizim. Po chvili to zabralo. Vklzla dole a zacala plakat. Pytala sa ma , kde je a podobne veci. Nemohol sa na nu uz takto divat. Dal som si dole koselu a obliekol som ju . Ona to s usmevom prijala.
Triasla sa , tuhsie som ju objal , aby citila, ze som na blizku a uz jej nikto neublizi. Neviem ,preco si na mna nespomina , ale privadza ma to rozpakov.
Po chvile som ju zdvihol a zobral do narucia. Nespierala sa mi , to som mal dost velke stastie. Dala mi jej krechke , studene ruky okolo krku a jemne svoju hlavu dala na moj hrudnik. Pomaly som kracal z toho miesta prec, aby si bola ista, ze to tam uz nikdy neuvidi.
Boli sme dostatocne daleko, ked zrazu sa pred nami objavil Naruto aj s ostatnymi.
,,Sakura-chan !! " vykrikol Naruto a hned sa na nas vyhol , aby ju objal. Ale Sakurina reakcia bola ina, ako som predpokladal. Ked ho uvidela , zlakla sa a viac sa ma objala , odvratila tvar od Naruta a triasla sa v mojom naruci.
,, Neboj sa , je to priatel." utisoval som ju . Naruto sa zmatene na nas pozeral a ja som mu pzrel do oci. Nase pohlady sa stretli a dal som si zalezat, aby som vyzeral , ze ma boli, ked ju vidim taku , a to bola i pravda. Pokrutil som hlavou a sepkal Sakure do ucha , ze sa nesmie bat , ze su to jej priatelia. Zase som sa pokusil tou istou taktikou a tento raz zafungovala. Pozrela sa na nich a usmiala . Vsetci si v tu chvilu nieco uvedomili, ze nadobro stratili Sakuru Haruno.
Pokracovali sme v ceste. Naruto potichu plakal, a ostatni tiez . Sakura sa ma pevne drzala, zdalo sa mi , ze ma nechce opat stratit. Jej dlhe vlasy viali vo vetre a vznasal vonu sakury vokol. Len ja som ju citil , lebo som to krasne dievca drzal. Az teraz som si uvedomil , ako je Sakura pre mna dolezita v zivote. Bez nej som uz by mal byt uz davno mrtvy, ked nad tym tak rozmyslam. Ked sme dorazili k chramu panovnika neutralnej zemi, vsetci samorajovia sa vokol mna zhromzdili a urobili vokol mna kruh, chceli ma asi odniest. Sakura sa zlakla a zacala rychlo dychat.
,, Nemusis sa bat , malicka, nic mi nespravia."povedal som jej s usmevom ,ale tak , aby to pocula len ona. Naruto a vsetci ostatni , ako videli Sakuru , ze sa boji , hned sa postavili predo mna. Bol som uchvateny, ze sa vsetci zastavuju mna , vlastne Sakury, hoci nemaju dost chakry ,ale i tak. Citil som ich puto . Vsetkych spajalo jedine - priatelstvo.
Do miestnosti vstupil feudalny pan. Sadol si a opytal sa ma:
,, Mozes mi povedat, Uchiha , co sa vlastne stalo , kde je Madara? Je mrtvy? Kto ho porazil? Co sme vlastne videli za ziaru , co to bolo?" Nejak vela otazok , nie? Hoci som sa zdrzal ,aby som to nepovedal. Zacal som mu hovorit o tom , ako Madara uveznil Sakuru a vsetky veci , ktore sa stali ,ale jedno som mu nepovedal, ze Sakura stratila pamat. Naco to ma vediet feudalny pan, keby to vedel, tak by ju nectil, bola by mu lahostajna. Ked som to hovoril , vsetci so zmatenymi pohladmi sa na mna pozerali a posluchali. Naruto neprehovoril ani slovo , co bola pre mna novinka, ved on vzdy mal nejake komentare. Jeho pohlad ale bol smutny a bolestny, nokdy som ho taky nevidel. Mam taky pocit, ze on Sakuru miluje , alebo take nieco. Ale viem , ze ho Sakura berie ako brata ,alebo najlepsieho priatela.
Moje myslienky prerusil feudalny pan , s tym , ze chce ,aby sme sa vyliecili a mna , aby uveznili. Hned na to Naruto sa prebral a hned vyletel . Vravel , ze ja som v tom nevinne , ze som zachranil Sakuru , ze som zabil tich ludi , ktori boli pre cely ninjovsky svet nebezpecni . Feudalny pan vzdoroval , ale proti Narutovej tvrdohlavosti nemal sancu. Nakoniec prikyvol na naznak , ze suhlasi s nim ,aby som sa vratil do Konohy,ale s tou podmienkou , ze sa stanem vaznom Konohy , ze z nej nesmiem vyst 2 roky. Suhlasil som. Moj tym sa na mna pozreli s nestastnymi ocami, ale nepovedali ani slovo na potrest, lebo oni ako moj tym , mali plnit ulohu spolu so mnou. Bol to neferova dohoda ,ale co uz.
Vstupil som do jej izby a pozrel som sa do prava. Chrbtom ku mne potichu chrupkala. Pousmial som sa , ale za chvilu som si spomenul , ako zareagovala , ked som ju chcel objat , vtedy. Pomaly a potichu som si sadol a pozoroval som jej chrbat, ale potom som isiel z opacnej strany ,a by som jej vydel tvar.
Tvar dievcata , ktore mi vyznalo lasku , ale ktora nebola prava, ale i tak som mal pocit , ze ju mam rad len ako priatelku. Vsimol som si ma obviazane ruky i nohy a tiez , ze ma dlhe vlasy. Zvrastil som selo. Ako je mozne , ze ma dlhe vlasy a dlhsiu tvar? Co sa jej stalo?
,, Nechces sa umyt?" spytal sa ma . Pozrel som sa na neho a isiel bez slova okolo neho. On bol uz umyty a oblieceny a tiez rany mal uz obviazane. Odchadzal som k kupelnam a zdravotnictvu. Potom sa sem este vratim.
Sasukeho pohlad:
,, Ahoj" pozdravim a usmejem sa. Ano ja viem , ja taky nie som , ael ja sa chcem zmenit. Nechcem ,aby som jej znovu ublizil. Nie to nechcem. Sakura sa na mna pozrie a tiez sa usmeje. Pri pohlade na nu sa mi zahreje srdce. Uvedomim si to , a ....
Zrazu niekto otvori dvere. Bol to Naruto. Niesol jednu flasticku a dve pohariky. On chce pit? To ako vazne?
Sakura sa pomrvila a zavrela oci. Opat zaspala. Naruto a ja sme sa na nu pozerali a Naruto do mna drgol a ukazal , aby sme isli na verandu . Zobrali sme si nieco hrubsieho na seba a sadli sme si tam.
Vtedy sme sa zacali rozpravat uplne inak. Obnovovalo sa nase priatelstvo od zaciatku. Ale toto priatelstvo chcem ,aby trvalo vecne. Popijali sme saku, ktore dost dobre chutnalo,ale za chvilu som toho mal dost,lebo sa mikrutila hlava. Naruto bol na tom rovnako,ale neboli sme opiti.
Posadali sme si a pozorovali Sakuru, ktora bola mierne vyvedena z miery. Hladela na nas s pohladom , ktory vypovedal , ze sa na nich absolutne nepamata. Zrazu sa postupne zacali prestavovat, akoby sa po prvykrat stretli. Ale ked sa prestavenie zastavilo na Saia, stalo sa nieco nezvycajne.
Sai sa prestavil a usmial sa dost falosnym usmevom. Pohliadol som na Sakuru a ona nanho hladela.Sklopila hlavu a zacala hovorit:
,, Sai , to meno je mi zname. Nehovoril si mi nahodou , ze to som ja som ta , ktora najviac ublizuje Narutovi a to ja som vsetko sposobila? " pokracovala a zacali jej tiect slzy. Bola ocarujuca. Jej dlhe vlasy sa vlnili okolo jej maleho telicka a tvar plna slz sa jej zacervenala . Chytila sa za hlavu a kolisala sa dopredu a dozadu . Usudil som , ze sa jej vracaju spomienky, ale vyzerala pritom tak zranitelna. Zabolelo ma pri srdci. Co su to za pocity? Ked som vedla jej , tak vzdy mam take pocity.
Naruto sa k nej chcel priblizit, ale ona sa nanho pozrela, a zrazu si nieco sepkala pre seba. Vsetci sme sa vylakali . Naruto sa radsej stiahol a pozrel sa na Saia nenavistnym pohladom.
,, Von , hned!" povedal s mrazivym hlasom Naruto. Ino pristupila k Sakure a snazila jej pomoct, aby sa nebala , ze nie sme zli ,aj niektori sa zapajali. Zrazu som pocul moje meno.
,, Sasuke-kun" hovorila potichucky,ale divim sa , ze som ju len ja pocul. Predrel som sa cez nich a natiahol ruku . Niekto mi ju stlacil a tahal k sebe. Vsetci si vlastne uvedomili , ze len ja ju mozem priviest spat ,, K zivotu" . Objal som ju a hojdal som sa s nou dopredu a dozadu. Pocul som kroky a ako niekto zatvoril dvere. Nic som nevnimal, len Sakuru.
,, Ja viem , ze to nemal povedat , Naruto , ale , KROT sa!"
Sasukeho pohlad:
,, Neviem , Sakura , neviem. " opakujem stale dookola to slovo a hojdam sa s nou. Po chvili mi zaspi v naruci.
Dnes vecer idem so Sakurou na prechadzke. A tato prechadzka je uzasna.
Sakurin pohlad:
Ta spomienka , ta ktora mi jeden chlapec zlomil srdce, sa mi este zostrila. zacali sa mi hmarit , smrt mojich rodicov, ktori boli zabiti v boji , Naruta , ktory ma ,, odmieto" a vravel , ze on nenavidi takych ludi, ktory opovrhuju samich seba, Sasukeho ako sa na mna divla vystrasenym pohladom, Ino , moju rivalku, a dalsie. Rukami som si zakryla tvar a uvedomila som si , ze Sasuke sa o mna staral celu tu dobu. Tie spomienky , vsetky sa vrhnuli. Bola som zmatena.
,, Sak , co ti je?" pocula som zmateny hlas Sasukeho. Zdvihla som hlavu k nemu a pozerala som sa do jeho oci. Boli plne lasky, smutku a mali obavy o mna. Kto je ten clovek, to nemoze byt on. Ale je to on.
,, Sasuke-kun" posepkala som ,, Ja si spominam, na to vsetko , strasne ma boli hlava, boze moj co sa stalo? Sasuke , preco sa mi stratili spomienky, preco?"
Sasuke bol uplne nepritomny, ked som mu povedala , ze sa mi vratili spomienky. Ale potom si uz nepamatam, len to ako som pristala na niekoho naruc.
Sakure sa vratili spomienky ,ako je to mozne? Som stastny,ale i dost vykolajeny, teraz ma bude nenavidiet. Alebo nie? Pozeral som sa na nu a ona zrazu omdlela. Zachytil som ju , vcas. Vzal som na ruky a isiel som k sebe domov.
Tam som ju ulozil do postele a sadol som si na kraj postele. Pohladkal som ju po tvari , zrazu som mal pocit, aby som ju pobozkal, i tak som urobil . naklonil som sa a pobozkal po lici. Pomrvila sa, ale dalej nic.Hladkal som ju po tvari a zastal som na jej perach. Mala ich mokre.Uvedomil som si , co robim , a nechal som toho. Vzdychol som si. Sakura bola otocena na bok ku mne a spala.
Vstal som a isiel na balkon. Rpzmylsal som , ci mi odpusti alebo nie.
Neviem , kolko som tam bol, ale zrazu som ucitil , ze ma niekto zo zadu objal.
Citila som ,ako dycha . Najprv rychlo , potom postupne pomaly. Vzal do svojich mohutnych ruk moje krechke ruky a otocil sa. Pozeral sa mi do oci a ja zase do tych jeho ciernych. Na tento okamzik som cakala az prilis dlho. Lavu ruku uvolnil a pohladkal mi tvar. Pod jeho dotykom som privrela oci . Vzal moju tvar do lavej dlane a pomaly sa ku mne nahol.
Pobozkal ma. Jemne, vasnivo. Ja som jednu ruku dala okolo jeho studeneho krku .
Pustil mi ruku a zdvihol ma, ale pritom stale bozkaval. Bol jemny , nevedela som , ze moze byt , taky.
Ja som mu dala svoje krechke, studene nohy okolo jeho pasa a chytil asom mu tvar a bozkali sme.
Tento okamih bo pre nas oboch ocarujuci, dufam , ze nebude posledny. Vietor zafukal a nase bozky plne nehy a lasky, vzniesol vysoko na oblohu posiatou tisicami hviezd.













krásne